Informačné zabezpečenie odpadového hospodárstva v Slovenskej republike

Doterajší vývoj odpadového hospodárstva v Slovenskej republike potvrdil význam, ktorý sa od začiatku formovania tohto špecifického hospodárskeho odvetvia prikladal informačnému zabezpečeniu nakladania s odpadmi.
Až do prijatia zákona o odpadoch neexistovali pre túto činnosť kodifikované zásady pre nakladanie s odpadmi a ekonomické prostredie len nepatrne napomáhalo (až na prípady tradičných druhotných surovín) širšiemu využívaniu odpadov, resp. zneškodňovaniu odpadov (najmä nebezpečných) v súlade s ochranou životného prostredia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pre pôvodcov odpadov, orgány štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva a všetky subjekty pôsobiace na environmentálnom trhu zaviesť do legislatívnej praxe predpisy pre právnu reguláciu nakladania s odpadmi, výkon štátnej správy a kontrolu vykonávania tejto hospodárskej činnosti v praxi.
Informácie o vzniku a spôsobe nakladania s odpadmi získavané každoročne od pôvodcov odpadov sa stali dôležitým informačným zdrojom pre sledovanie vývojových tendencií odpadového hospodárstva a základným východiskom pre aktualizáciu cieľov a opatrení Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2000.
Nezanedbateľným je tiež Ústavou Slovenskej republiky (SR) kodifikovaný nárok obyvateľov SR na relevantné a aktuálne informácie o stave nakladania s odpadmi a vplyve odpadov na životné prostredie (od tr. upravený aj zákonom o sprístupňovaní informácií o životnom prostredí).
Z vyššie uvedených dôvodov sa stalo zavedenie celoštátneho informačného systému o vzniku a nakladaní s odpadmi dôležitou súčasťou integrovaného informačného systému o životnom prostredí Sloven-skej republiky založeného na pôsobení 12 čiastkových monitorovacích systémov (ČMS), z ktorých 4 sú lokalizované v Slo-venskej agentúre životného prostredia (SAŽP).

História inštitucionálneho vývoja informačného systému o odpadoch

Vyhovujúce inštitucionálne zabezpečenie je nevyhnutným organizačným predpokladom efektívnej činnosti každého informačného systému. V nasledujúcej časti príspevku stručne uvedieme ako sa vyvíjalo inštitucionálne zabezpečenie informačného systému pre odpadové hospodárstvo (až po súčasný aktuálny stav) vo väzbe na organizačné zmeny uskutočnené v rezorte životného prostredia Slovenskej republiky a determinujúce vývoj v danej oblasti.


Technicko informačné centrum pre nakladanie s odpadmi

V roku 1991 Ministerstvo životného prostredia SR v súvislosti s pristúpením ČSFR k Bazilejskému dohovoru o sledovaní cezhraničného pohybu nebezpečných odpadov založilo pri Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave (SHMÚ) Technicko informačné centrum pre nakladanie s odpadmi (TICNO). Toto špecializované pracovisko poverené funkciou ohniskového bodu pre Bazilejský dohovor malo ďalej plniť úlohy technickoinformačného zabezpečenia pre výkon štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva v Slovenskej republike. Pozostáva-lo z oddelenia informatiky, oddelenia nakladania s odpadmi a oddelenia ekoanalytiky odpadov.


Bratislavská pobočka Slovenskej agentúry životného prostredia

V roku 1993 prešiel rezort Ministerstva životného prostredia významnou organizačnou prestavbou, v rámci ktorej bola k 1. júlu 1993 zriadená Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a TICNO sa stalo organizačnou zložkou bratislavskej oblastnej pobočky. Ostatné oblastné pobočky SAŽP boli ďalej zriadené v Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach.
Bratislavská oblastná pobočka SAŽP prevzala všetky činnosti TICNO. Oblastné pobočky SAŽP riešili problematiku životného prostredia na územnom princípe.


Centrum odpadového hospodárstva Slovenskej agentúry životného prostredia

Slovenská agentúra životného prostredia bola v roku 1996 reorganizovaná. Prešla od územnej pôsobnosti na odvetvovú štruktúru v rámci SAŽP vzniklo niekoľko centier, medzi inými aj Centrum odpadového hospodárstva so sídlom v Bratisla-ve, ktoré kontinuálne na predchádzajúcu organizačnú štruktúru SAŽP rieši problematiku odpadového hospodárstva s celoslovenskou pôsobnosťou.


Vývoj informačného systému o odpadoch

Informačný systém pre odpady prešiel v SR viacerými etapami vývoja, ktoré sú opísané v tejto časti príspevku. Veríme, že aj viaceré skutočnosti, ktoré sú pre súčasnosť informačného systému o odpadoch už minulosťou, budú pre oboznámenie sa s kontinuitou vývoja v danej oblasti v SR pre odbornú verejnosť prínosom.


Projekt PHARE EC/WAS/5

Základ súčasného regionálneho informačného systému o odpadoch položil projekt PHARE EC/WAS/5 „Waste Sector Study“, časťou ktorého bol tiež funkčný model informačného systému v oblasti odpadov. Systém v spolupráci s riešiteľom projektu firmou EML z Veľkej Británie spracovala spoločnosť ECOmanagement s.r.o. Brno, ktorá sa na vývoji informačného systému podieľa doteraz.
Informačný systém bol koncipovaný pre dve úrovne.
1. Prvú úroveň predstavoval regionálny informačný systém pracujúci na okresných a obvodných úradoch životného prostredia, zabezpečujúci prvotný zber údajov z oblasti odpadového hospodárstva.
2. Druhou úrovňou bol centrálny systém pracujúci na bratislavskej pobočke SAŽP, ktorý pracuje s údajmi zozbieranými regionálnym systémom, kde sú údaje o vzniku a nakladaní s odpadmi previazané na geografický informačný systém (s možnosťou grafickej interpretácie prostredníctvom GIS).
Informačný systém bol testovaný na pilotnom území vtedajších šiestich okresov Slovenskej republiky (Senica, Trenčín, Banská Bystrica, Martin, Prešov a Košice). Testovanie systému slúžilo predovšetkým na odstránenie nedostatkov jeho funkčnosti a prípadné rozšírenie a dopracovanie niektorých aplikačných častí.
Pracovníkom štátnej správy v životnom prostredí bol tento informačný systém známy pod názvom OHU (Odpadové hospodárstvo úradu) a bol po otestovaní distribuovaný na všetky úrady životného prostredia.
Informačný systém slúžil na zber údajov o vzniku odpadov a nakladaní s nimi v území. Údaje zozbierané týmto systémom zároveň slúžili ako vstup pre centrálnu časť informačného systému a bol previazaný na systém OHP (Odpadové hospodárstvo podniku) distribuovaný vo sfére pôvodcov odpadov, z ktorého bolo a v súčasnosti aj je možné preberať údaje od pôvodcov odpadov vo forme exportných súborov.


Odskúšanie informačného systému

Systémom OHU boli čiastočne zozbierané údaje z pilotného územia. Najväčším problémom pri jeho zavádzaní bolo nedostatočné vybavenie najmä obvodných úradov životného prostredia potrebnou výpočtovou technikou. Druhou najväčšou „bolesťou“ celého informačného systému, hlavne jeho centrálnej časti bol nedostatok digitálnych podkladov pre jeho grafickú časť.
Z týchto dôvodov bolo pôvodné pilotné územie zúžené na tri okresy, na ktorom boli údaje naplnené spoločnosťou ECO-management a týmto spôsobom boli získané homogénne údaje pre celkové odskúšanie systému.


Doplnenie informačného systému

Pri testovaní systému OHU sa ukázala potreba jeho rozšírenia o časť správneho konania, ktorá mala uľahčiť prácu v tedajších okresných a obvodných úradov životného prostredia. Táto časť bola doplnená do systému OHU a vznikol tak Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO).
Na systéme RISO bol overený celoplošný zber údajov o vzniku zvláštnych a nebezpečných odpadov na celom území Slovenskej republiky v roku 1995, kedy boli zbierané údaje z hlásení pôvodcov odpadov o vzniku a nakladaní so zvláštnym a nebezpečným odpadom za rok 1994 v zmysle Nariadenia vlády SR č. 605/1992 Zb., o vedení evidencie odpadov.

Informačný systém RISO bol napĺňaný údajmi podľa miestnych podmienok buď na úradoch životného prostredia, alebo na pracoviskách SAŽP. Celkovo bolo zozbieraných cca 38 000 záznamov o odpadoch, z toho bolo cca 28 000 záznamov o ich vzniku. Celkovo bol evidenčne zaznamenaný vznik približne 11 miliónov ton odpadov. Zbierané boli predovšetkým údaje o vzniku zvláštnych (Z) a nebezpečných (N) odpadov, nakoľko sa v hláseniach neuvádzajú údaje o vzniku ostatných (O) odpadov.

Skúsenosti z tejto fázy overovania funkčnosti informačného systému RISO jednoznačne potvrdili, že pre úspešné nasadenie systému je potrebné, aby systém pracoval na územne príslušných úradoch životného prostredia (ÚŽP), pretože pracovníci ÚŽP sú schopní najlepšie verifikovať správnosť údajov uvedených v hláseniach pôvodcov. Rovnako sa ukázala nedostatočná kvalita (úplnosť) hlásení podávaných pôvodcami odpadov, v ktorých vo väčšine prípadov chýbali niektoré z požadovaných údajov, napr. spôsob nakladania s evidovaným odpadom.


Rozšírenie funkcií RISO

Verzia informačného systému RISO 2.51 bola v roku 1995 rozšírená o časť monitoringu zariadení na zneškodňovanie odpadov (skládok odpadov), ktorá by mala umožňovať posúdenie zariadenia na zneškodňovanie odpadov z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. Spočíva v zavedení evidencie výsledkov sledovania stavu podzemných a povrchových vôd v okolí zariadenia na zneškodňovanie odpadov.
Táto časť systému bola overovaná pre použitie v praxi úradov životného prostredia. Jej možnosť využitia bola podľa platnej legislatívy sporná, nakoľko prevádzkovateľ zariadenia na zneškodňovanie odpadov nemá zákonnú povinnosť nahlasovať výsledky monitoringu vplyvu zariadenia na životné prostredie na príslušný orgán štátnej správy. Tento problém je nutné riešiť legislatívnou zmenou.
V priebehu prác na ďalšom vývoji systému RISO sa ukázalo, že bez precízneho vyškolenia pracovníkov štátnej správy na jeho používanie nie je možné dopracovať sa k homogénnym údajom.
Z tohto dôvodu bola v spolupráci s ECO-managementom s.r.o. Brno pred celoplošnou distribúciou systému RISO na všetky úrady životného prostredia v troch turnusoch vykonaná v novembri a decembri 1995 séria školení pracovníkov štátnej správy. V ekonomických a organizačných možnostiach bratislavskej pobočky SAŽP bolo vyškolenie jedného pracovníka štátnej správy z každého okresu podľa vtedy platného územného usporiadania SR.


Využitie RISO pre aktualizáciu POH SR

V roku 1996 na základe uznesenia vlády SR prebehla aktualizácia Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR). Pre kvalitnú realizáciu tohto zámeru bol potrebný dostatok spoľahlivých informácií o vzniku a nakladaní s odpadmi. Na rozdiel od evidencie vykonanej v roku 1995 boli v roku 1996 do zberu údajov zahrnuté aj odpady ostatné, čo znamená, že bol k dispozícii komplexný obraz o výskyte všetkých kategórií odpadov v SR a spôsoboch nakladania s jednotlivými druhmi odpadov. Tieto údaje boli celoplošne získané prostredníctvom systému RISO cez okresné a obvodné úrady životného prostredia.
Centrálna sumarizácia takto získaných údajov bola vykonaná na oblastnej pobočke SAŽP v Bratislave, kde sa spracovávali údaje dodané v digitálnom tvare z ÚŽP.
Získané údaje boli po ich preverení sumarizované do centrálnej databázy a boli spracované výstupné zostavy. Spracovanie centrálnej databázy prebiehalo po prvý raz v prostredí MS WIndows, programovým balíkom MS Office, špeciálne databázovým produktom MS Access. Centrálna databáza bola prepojená s databázou podnikového registra Štatistického úradu SR, čím bolo možné robiť dodatočné analýzy, ako napr. získanie prehľadu o vzniku zvláštnych a nebezpečných odpadov vo väzbe na odvetvové zaradenie daného subjektu, počty pracovníkov a podobne.
Získané údaje boli vizualizované pomocou programov ARC/INFO a ARC/VIEW, čím bolo možné vypracovať prehľadné mapy jednotlivých javov v odpadovom hospodárstve SR. Údaje sú vztiahnuté na obec (základná územná jednotka – ZUJ), prípadne pri potrebe väčšej geografickej presnosti je možné ísť až na úroveň základnej sídelnej jednotky (ZSJ). Definičné body týchto územných jednotiek sú súčasťou štandardných číselníkov, takže je možné digitálne súvisiace s odpadovým hospodárstvom vrstvy kombinovať s ľubovoľnými vrstvami javov na území SR, čím sa možnosti rôznych analýz výrazne rozširujú.


Aktualizácia RISO

Regionálny informačný systém o odpadoch bol v roku 1997 na základe priebežného získavania požiadaviek pracovníkov štátnej správy v odpadovom hospodárstve doplnený a v niektorých funkciách rozšírený na verziu RISO 4.0.
V roku 1997 boli spracovávané údaje zo zberu dát za rok 1996. V roku 1996 bol v súvislosti s nahradením Opatrenia FVŽP čiastka 69/1991 Zb. vyhláškou MŽP SR č. 19/1996 Z.z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva katalóg odpadov zmenený právny stav pre zaraďovanie odpadov (zavedený bol nový katalóg odpadov) a uskutočnili sa tiež zmeny územného a správneho usporiadania SR (zákon NR SR č. 221/1996 Z.z.) a tiež v organizácii miestnej štátnej správy (zákon NR SR č. 222/1996 Z.z.). Zrušené boli okresné a obvodné úrady životného prostredia a ich funkciu začali plniť v rámci 8 krajských a 79 okresných úradov miestnej štátnej správy odbory životného prostredia.
Tieto významné zmeny s vplyvom na spôsob vykazovania vzniku odpadov a regionálny výskyt odpadov si vyžiadali spätné prepracovanie údajov za predchádzajúce obdobie. Údaje boli transformované podľa nového územného usporiadania SR a takto distribuované na novozriadené okresné a krajské úrady.
Zmeny v katalógu odpadov si vyžiadali k zverejneným údajom o vzniku odpadov v prípade viacerých druhov odpadov vysvetľujúci komentár, čo platilo aj v súvislosti s porovnaním bilancie vzniku odpadov za rok 1996 s predchádzajúcimi rokmi. Logickým dôsledkom heterogenity údajov boli niektoré ťažkosti týkajúce sa spracovania vývojových tendencií o vzniku odpadov za sledované obdobie rokov 1993 až 1996.


Súčasné používanie RISO

V roku 1998 boli spracované a vyhodnotené údaje o vzniku a nakladaní s odpadmi za rok 1997. Údaje sú v obvyklej štruktúre dát k dispozícii v Centre odpadového hospodárstva SAŽP a rovnako ako v predošlom roku boli použité pri spracovaní kapitoly „odpady“ do správy o stave životného prostredia SR za rok 1997.
Získané údaje sú sústavne využívané pre potreby Odboru odpadového hospodárstva MŽP SR, miestnej štátnej správy na úseku „tvorby a ochrany životného prostredia odpadové hospodárstvo“ a v agregovanej podobe dát poskytnuté aj pre hospodárske organizácie.
V tomto roku bola spracovaná internetová stránka SAŽP, na ktorej sú priebežne vystavované ukážky výstupov z regionálneho informačného systému o odpadoch (http://www.sazp.sk).

Budúcnosť RISO

V súčasnom období prebiehajú práce na novelizácii zákona o odpadoch a súvisiacich právnych predpisov pre odpadové hospodárstvo. Na túto významnú zmenu bude potrebné reagovať aj vypracovaním novej verzie regionálneho informačného systému o odpadoch.
Vzhľadom na predpokladané výrazné zmeny v právnej regulácii nakladania s odpadmi bude nutné spracovať úplne novú verziu RISO.
Situácia v technickom vybavení odborov životného prostredia štátnej správy SR sa postupne zlepšuje a tak bude pri vývoji novej verzie RISO možné opustiť platformu DOS a prejsť na platformu Windows, ktorá umožňuje podstatné zlepšenie komfortu pri práci so systémom a ďalšie nové možnosti, týkajúce sa dátovej komunikácie a prepojenia na programový balík MS Office.
Nový systém plánujeme najprv overiť na vybranom pilotnom území a až potom rozšíriť na celé územie Slovenskej republiky.
Predpokladá sa zachovanie všetkých väzieb na systém vo sfére pôvodcov odpadov v Slovenskej republike.
Dôležitým faktorom funkčnosti RISO je spoľahlivá práca pracovníkov orgánov štátnej správy, preto súčasťou zavádzania novej verzie RISO budú aj v budúcnosti školenia organizované s využitím vlastnej počítačovej učebne v priestoroch Centra odpadového hospodárstva SAŽP v Brati-slave.

Záver

Zber údajov o vzniku a nakladaní s odpadmi v SR pomocou RISO je permanentnou aktivitou SAŽP, Centra odpadového hospodárstva a spracované a verifikované údaje sú mnohostranne využívané v štátnej i komerčnej sfére. Široká občianska verejnosť má možnosť sa s nimi oboznámiť v digitálnej i grafickej podobe predovšetkým prostredníctvom správ o stave životného prostredia SR vydávaných od roku 1993 každoročne MŽP SR a SAŽP.
Odbornej verejnosti slúžia najmä pri spracovaní zámerov podľa zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Využívané sú pri riešení projektov z oblasti odpadového hospodárstva, za ktoré uvádzame aspoň projekt PHARE EU/WAS/29/ „Recyklácia odpadov“ a rôznych štúdií menšieho i väčšieho rozsahu o stave a vývoji nakladania s rôznymi druhmi a skupinami odpadov, konzultačnej a poradenskej činnosti pre právnické i fyzické osoby.
Nový koordinovaný prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia sa prejavil napríklad aj zaradením kapitoly „odpadové hospodárstvo“ do riešenia Koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky, infraštrukturálnych projektov rozvoja územných celkov podľa aktuálneho právneho stavu a v ďalších aplikačných oblastiach súvisiacich s ochranou a tvorbou životného prostredia.
Dôležitou permanentnou činnosťou SAŽP, COH Bratislava v rámci informačného zabezpečenia odpadového hospodárstva je aj tvorba databáz o subjektoch poskytujúcich v SR služby pre nakladanie s odpadmi. Okrem prevádzkovateľov zariadení na zneškodňovanie odpadov (skládok a spaľovní) ide o registráciu všetkých subjektov ponúkajúcich pôvodcom odpadov predovšetkým dopravu, zber, úpravu a spracovanie odpadov. Spoločne s vyššie uvedenými budú v rôznej forme súčasťou pripravovaného atlasu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky.